V rodine Aelin sa toho udialo ešte pred jej narodením veľa. Čas, ktorý pomaly plynul patril k tým najhorším v ich životoch. Každý skutok, ktorý vykonal každý člen rodiny niesol obrovský následok, ktorý ju časom dohnal až do situácie v akej sa nachádzali práve teraz. Spriadanie plánov, ktoré čiastočne boli úspešné. Vymývanie hláv druhých a nútenie ich ku poslušnosti, pričom vykonávali tú najhoršiu prácu. To bola práca členov rodu Erasi. No najväčšou zásluhou na ich plánoch bolo zloženie celého kráľovstva na kolená. Chceli zničiť všetky kráľovské rody, dokým by nezostal žiaden z nich a víly by zostali samé bez možnosti voľby. To bol ich cieľ, ktorý sa ale nesplnil. Keďže sa prišlo na to, čo robili, tak sa stali zradcami a boli vyhnaný z Keratu. Jedna z najváženejších rodín sa stala tou najhoršou a príkladom pre všetky ostatné. Lenže oni sa svojho plánu nevzdali, preto bol čas ich detí, ktoré sa museli postarať o to, aby sa podarila ich práca.

Vtedy nadišiel čas jej matky, ktorá bola krásna a dosť zbehlá vo svojej mágii, ktorú využívala najmä na mužov, ktorý jej málokedy dokázali odolať. Lenže sa stalo to, že sa zamilovala do Deveona Sarrawaia, čo nechcela. Nemohla s tým nič urobiť, preto sa dalo očakávať, že na neho tiež použije svoju moc, aby aspoň raz zažila nejaké city, ktoré ku nej nikto nikdy necítil. Lenže ani ona sama netušila, aké môže mať jej konanie následky. Keďže už v tom čase mal manželku a syna, tak sa jej to nepekne vypomstilo. Stačilo jej pár mesiacov, aby vynosila Aelin a dala jej meno, kým ju nestihla navštíviť Sienna, ktorá bola veľmi naštvaná, ale keďže sa neodvážila ublížiť dieťaťu, tak si to vyvŕšila na matke silnou kliatbou. Tá kliatba neskôr zabila jej matku, ale nezostala sama. Boli aj ostatný členovia rodiny, ktorý sa postarali o ňu a to bol najmä jej strýko.

Jej svet sa ale pre smrť matky nezrútil. Možno jej strýko nebol ten pravý rodič, o ktorého by sa mohla oprieť, ale predsa len ho mohla brať za jediného, akého poznala. Možno nebol prívetivý a zakaždým ju nútil do vecí, aké z celej duše neznášala, ale predsa len nikdy neodporovala. Čas, ktorý s ním trávila bol vždy nebezpečný a nie vždy z toho vyšla bez nejakých zranení. Strach bol v tej chvíli jej nepriateľom a jej strýko jej ho ešte viac zväčšoval. V noci nemohla spávať a cez deň nedokázala pomaly stáť na nohách. Desila sa čohokoľvek, každé šustnutie lístia pre ňu znamenalo hrozbu, každý zvuk, ktorý nepoznala ju vystrašil a tiene ukazovali svoju temnú stránku. Musela svoj strach prekonať, pretože jej ho vyčítal. Hovoril jej, že je z rodu Erasi a tí sa ničoho neboja. Jej sa to ale lepšie hovorilo ako sa to malo urobiť. Preto sa ju rozhodol na jednu noc nechať samú v lese. Záležalo na tom, ako zvládne svoj strach a či je naozaj dosť silná ako bola celá jej rodina. Nechať ju samú v lese nebol dobrý nápad, pretože zvieratá ju celú noc sledovali a ona sa po celý čas triasla. Nebyť ohňa, ktorý ju hrial a chránil, tak by sa ďalšieho rána nedožila. Ale aj tá jedna jediná noc stačila na to, aby sa jej detské chovanie zmenilo. Už nebola tým ustrašeným dieťaťom, ale stala sa tým, čo od nej chcel jej strýko. Silnou členkou rodiny Erasi. 

Lenže neušila, že celý čas tam bol on a dával na ňu pozor. Dával pozor na ostatné tvory, aby sa ku nej nepriblížili a neublížili jej. Možno to bolo pre ňu dobré, že sa o tom nedozvedela, pretože hneď potom začal jej výcvik. Ale ako každý výcvik, tak aj ona musela samú seba prekonávať v každom ohľade. Každá minúta a každá hodina cvičenia s rôznymi druhmi zbraní ju bolela každý večer. Každý večer chodila spať s rôznymi modrinami a inými zraneniami, ktoré ju robili čím ďalej tým silnejšou. Spánok už bol jej priateľom, aj keď ho mala celkom plytký, čokoľvek ju dokázalo prebudiť a sama bola hneď v pozore. Keďže bolo nutné sa pohnúť vpred a on potreboval zistiť po kom zdedila svoju mágiu, tak na ňu dosť tlačil, až kým sa jej neodhalila. To že ju podedila po matke nebolo žiadnym prekvapením, preto ju postupne v nej cvičil. Možno skôr tým, že na jej myseľ tlačil, až mala chuť zomrieť, ale aspoň sa naučila trochu použiť štít, ktorý by voči silnejšiemu ako bol jej strýko bol na nič.

Jej svet sa pomaly menil a z dieťaťa sa stávala mladá žena, ale čas jej prvého zabitia nadišiel hneď potom. So strýkom necvičila na zvieratách, ako by sa malo. Prvé zabité zviera bolo skôr ľudská záležitosť. U nej to bolo skôr, či je naozaj schopná zabiť ľudskú bytosť, ktorá mala rodinu aj budúcnosť. Myslela na to neustále a aj keď si hovorila pre a proti, tak vyvážila vec, že to jednoducho musí urobiť. Musí to urobiť hlavne pre seba a pre svoje vlastné prežitie. Ten koho mala zabiť bol vrah a násilník. Stačilo sa jej jemne obtrieť o jeho myseľ a hneď ju striasalo od jeho temných myšlienok. Bolo podľa nej správne sa zbaviť takého zlého človeka, aj keď bol možno aj ženatý. Stačilo jej ho vylákať von, aby sa ho mohla zbaviť. Keďže medzi ľuďmi schovávala svoju tvár pod plášťom, tak sa nevedelo aké sú presne jej oči. On bol prvý, kto to zistil a doslova s hrôzou chcel ujsť, ale nedostal sa ďaleko. Predsa len ona bola trénovaná a rýchlejšia ako on. Aj keď došlo k boju, tak jasným víťazom bola ona.

Po tomto čase ju nechal jej strýko sám, aby sama si mohla získať svoje miesto vo svete. Lenže v tom čase sa v ľudskej ríši nachádzal jej nevlastný brat a stretnutie s ním zo začiatku príjemné nebolo. Prvú vec, ktorú chcela spraviť bolo zabiť ho, ale ukázalo sa, že to tak jednoduché nebude. Stačili jeho slová, ktoré ju dostali a ona s ním bojovať nechcela. "Konečne sa spolu stretávame sestrička." Potom sa spolu nejaký čas rozprávali a ona zistila, že je jej pravým opakom. Povedal jej o dvoch ďalších sestrách, ale s nimi sa stretnúť nechcela, ani s otcom. Povedal jej, že jej dá znamenie, keď sa budú znovu môcť stretnúť.

Zatiaľ čo ona si začínala získavať povesť skúsenej nájomnej vrahyne, tak jej rodina urobila zákerný krok. Využila nejakých silných bojovníkov, aby dostali Rohese Silvius, čo sa im podarilo, ale keďže potrebovali zamiesť stopy, tak toho chudáka poslali do tunelov Keratu a tam jeho príbeh skončil. Aj keď s tým nemala nič spoločné, tak predsa len nemala kontakt s rodinou v tom čase, takže sa to dozvedela až po čase, ale nevedela, že za to môže práve jej rodina. Keďže bola nájomnou vrahyňou a jej služby si cenil každý, kto jej za to zaplatil, tak sa dostala na najlepšie miesto v zabíjaní, z ktorého mala síce výčitky svedomia, ale predsa len jej to robilo radosť, kvôli tomu, že mohla prežiť.

Raz sa rozhodla navštíviť svojho brata, ale dopadlo to tak, že miesto na brata narazila na Sataru a Siennu, takže po tom čase sa už do Bakirahu neodvážila vstúpiť. Možno to bolo pre ňu lepšie, pretože takto nepatrila nikam. Jej rodina bola z Keratu vylúčená a do Bakirahu nepatrila. Preto od vtedy nepoužívala svoje celé meno, ale iba Aelin alebo Abadonna, tak ako ju oslovovali ostatný. Svoje služby ponúka každému, kto ich potrebuje a na svoju povesť nikdy nezanevrie. Nech si o nej každý myslí, že je děvka, ona si vie svoje.